Svet

Dnes som sa po dlhom čase znova prihlásila sem. Mám pocit, že existuje vzorec, podľa ktorého by som mala napísať niečo múdre a povzbudivé. Nuž... ale čo? Myšlienky mi dnes neprúdia tým správnym smerom. Zajtra už každý vypne a bude sa tešiť na Vianoce. Ja osobne som polo vypnutá už dnes. Doznievajú vo mne zážitky z posledného obdobia... Bola som veľmi zlostná a nervózna. Samozrejme kvôli ľuďom. Konkrétne kvôli jednému človeku, ktorého som mala predtým rada. No teraz mi každá jeho otázka, či len pohľad liezli na nervy. Mala som čo robiť, aby som na neho nevyletela. Stále som však mala ten pocit, kedy som si myslela, že ja nemám právo hovoriť niekomu do jeho spôsobu konania, rozprávania a vôbec... spôsobu žitia. Ja by som bola nahnevaná, keby ma niekto išiel "opravovať". Samozrejme... bez toho by sme spolu nemohli vychádzať. V akomkoľvek vzťahu je dôležitá spätná väzba. No aj tak sa mi zdalo nevhodné niečo začínať vyčítať. Bol to môj problém s ním. On sám so sebou problém očividne nemal. Môj problém= zožieram sa sama. Viem, že nemôžem nič povedať- nie som v práve. Ako to riešiť? Prečkala som toto obdobie vysokou ignoranciou danej osoby. A viete, čo sa stalo? Vzťah sa urovnal. Z toho mi vyplynulo, že to bol naozaj môj problém, že to ja som bola divná a chudák človek by si vypočul kopec výčitiek, ktoré by neboli na mieste. Tak som rada, že som nestratila kamaráta, len pre moju podivnú náladu. Občas treba dať človeku spätnú väzbu: povedať- ľúbim ťa, chutila mi večera, nabudúce na mňa nekrič... Pre zachovanie funkčného vzťahu. No občas si treba nechať uležať veci v sebe a čakať, čo sa stane. Možno zistíš, že ten, kto má problém, si ty :)