Hlavu mám ťažkú od myšlienok už asi 26 dní. Nie je to ktoviečo... nevedieť zaspať, nemať chuť sa ani len pozrieť von z okna na svet. Toto nie ej to čo som cez prázdniny chcela robiť a predsa sa nemôžem brániť. Zabijem sa? Radšej nie... prišla by som o veľa. Len neviem či dobrého alebo zlého. Uvidí sa.
Každopádne stojím na prahu rozhodnutia. Niektorí to nazvali "životné rozhodnutie", ktoré sa vraj ani nedá vrátiť späť. Po dlhom roku otáľania a čakania na zázrak, alebo na niečo čo mi malo moje rozhodnutie uľahčiť,... sa chcem posunúť ďalej. Chcem! Aj to je dôležitý faktor. Tak som sa teda naplno zahĺbila oboch polovíc knihy. Nazrela som za oba rohy, na obe strany cesty :-)))) A rozhodla som sa. Skvelé. S odhodlaním v duši som sa teda vzdialila preč zo Slovenska. Preč od problému, príčiny problému teda ja jeho riešenia.
Ako mi len bolo skvelo.... na všetko zabudnúť a nechať sa unášať snami a predstavami. No tak, ako sa problém vzdialil, tak rýchlo sa aj vrátil. Oveľa naliehavejší a urputnejšie dožadujúc riešenie mi pomaly, ale iste, zožiera bunky v hlave.
Fajn. Rozhodla som sa! Definitívne- NIE. Je po všetkom. Prečo sa traz cítim tak prázdne? Tak bez života? Žeby som sa nerozhodla správne? Ale povedať ÁNO sa mi nezdá ako najšťastnejšia voľba. NA tej ceste ma bude čakať oveľa viac prekážok. No asi mám aj väčšiu šancu, že budem šťastná. Tak čo mám robiť?
Som znova na začiatku. Ale toto kolo som už bežala!!!! Mám znova všetko preberať odznova? To som už robila asi 53 krát a som znova na štartovacej čiare. Kašlem na to! Nie. To sa nedá preskočiť. OCital som sa v začarovanom kruhu. Nemôžem preskočiť niečo čo treba riešiť. NO je to neriešiteľné. Vyčerpáva ma to a mám toho plné zuby. Dajte to niekto odo mňa preč!
Komentáre
Neverím..!